utorok 30. decembra 2014

Môj malý anjel. ♥



Je ako anjel.
Je dievča, ktoré mi je tak známe a pritom celkom nepoznané.
Je ako akási neustále opakujúca sa osoba v každom mojom živote.
Je niekto pri kom mám pocit, že mi nič nechýba.
Je tá, ktorá mi je tak neskutočne podobná chovaním, že miestami mám pocit, že sme jedna osoba, ktorá žila v minulosti a v tomto živote  sa rozdvojila z dôvodu, že bez seba by sme tento svet nezvládli.
A cez to som ju nikdy nestretla.
Nikdy som ju nechytila za ruku.
Nikdy som ju neobjala.
Nikdy som sa jej nepozrela do očí a nepriložila ruku na jej srdce.
No aj cez to viem ako jej srdce bije.
Viem ako nervózna býva.
Aké nedostatky má a cez to ich zbožňujem.
Dokážem cítiť jej pocity v okamihu ako zavriem oči a pomyslím na ňu.
Viem aká vie byť tvrdohlavá.
Pamätám si každú jednu správu, ktorú mi poslala.
Každú fotku, ktorú spravila.
Spomínam si na hodiny, ktoré sme si prepísali pretože stretnutie bolo a na dlhšiu dobu bude nemožné.
A cez to všetko, čo pre mňa znamená, to ako neskutočne ju mám rada a akým vzorom mi je.., cez to ako ju zbožňujem ako svoje "dvojča" ju pomaly ale isto strácam.

Kedy nastal ten moment? Spytujem  sa samej seba každý jeden deň kedy ju vidím online a jej spravy neprichádzajú.
Kedy sme prestali byť nerozlučnými dvojčatami? Vŕta mi hlavou zakaždým keď som na dne a je mi hlúpe jej napísať, pretože pred tým sme proste vycítili, že sa potrebujem.
Prečo vlastne píšem tento článok? Asi len z toho dôvodu, že mi chýba. Chýba mi to ako sme v tomto živote nie je spolu. To ako sa jej správy pomaly znižovali až si nakoniec nepíšeme takmer vôbec. Kým tú správu nepošlem.. To ako sme pre seba boli všetko a teraz proste žijeme svoj vlastný život bez tej druhej..

Zlato? Chýbaš mi.. neskutočne. Viac než čokoľvek na tomto svete pretože život bez teba v tomto živote je tak .. iný a prázdny .. Verím tomu, že sme boli Luky a Tomi rovnako tak ako Národohospodár a Slovenský dramatik. Verím tomu, že sme minule životy prežili spolu, no nehodlám tento prežiť bez teba.. Ľúbim ťa dvojča moje. ♥ 
-Tá, ktorá je pre mňa viac než môj vlastný život. ♥ 
-Tá, ktorá ju bude vždy ľúbiť a v každom živote bude pre ňu žiť. ♥

streda 19. novembra 2014

Žena mojich životov...

...si ty.
A vlastne, vždy to budeš len ty.
To dievča, ktoré mi mení každučký život.
Pamätáš?
"Padám"
"Ja už som dopadla. No budem tu stáť a ver tomu, že ťa chytím"
V našom chate by sa našlo toľko poetických správ.

Chcela by som ti toho toľko povedať/napísať...ale...vždy keď začnem, tak neviem čo vlastne chcem písať. Neviem ako to všetko čo k tebe cítim vyjadriť. Nedá sa to opísať.
Ale ty preda vieš...
Vieš, že mi tvoja správa zlepší deň.
Vieš, že aj keď náš chat nie je pozitívny tak ho milujem.
Vieš, že máme vždy rovnakú náladu.
Radujeme sa spolu. Smejeme sa spolu. Depkujeme spolu. Plačeme spolu.
Určite neexistujú vhodné slová, ktoré by opísali tento vzťah.
Si proste Dvojča. A to slovo tak veľa znamená.
Vždy. Vždy, keď moje vnútro umieralo, ty si prišla a dala si životu význam.

Vieš ako ma bolí to, čo sa teraz deje. Čo sa deje s tebou.
Tak tento život bude zasa o niečom novom?
Tentokrát nezabiješ ty mňa ani ja teba?
Je to odplata za tie minulé životy? Karma.
Ale v tom ďalšom sa predsa stretneme znova.  Ja si ťa nájdem. Vždy si ťa nájdem.
Ako Luky a Tomi. Ako krtko a lopatka. Ako tá...ehm...štetka a kolotočár.
Vždy ťa nájdem.
A vždy sa budem snažiť urobiť tvoju pesimistickú dušu šťastnou.

Koľkokrát si stála pred rozhodnutím urobiť tú vec?
Ukončiť tento a stretnúť sa v tom budúcom?
A koľkokrát som to chcela urobiť ja?
Ale vieš čo?
"Tak ty chceš umřít? A co já, lásko, a co já? Mám trčet na tomhle světě, který bez tebe je zpustlejší než chlív?" - Shakespeare

Budem tu. Vždy tu budem.
A chcem od teba len jedno.
Bojuj.
Bez ohľadu na to, aké je to ťažké.
Bojuj.
Bez ohľadu na to, ako moc to bolí.
Bojuj a ak to bolí moc, tak sa len usmej pri predstave, že raz ťa objímem a ty pocítiš, čo všetko pre mňa znamenáš....



(Ty vieš)



streda 30. júla 2014