A vlastne, vždy to budeš len ty.
To dievča, ktoré mi mení každučký život.
Pamätáš?
"Padám"
"Ja už som dopadla. No budem tu stáť a ver tomu, že ťa chytím"
V našom chate by sa našlo toľko poetických správ.
Chcela by som ti toho toľko povedať/napísať...ale...vždy keď začnem, tak neviem čo vlastne chcem písať. Neviem ako to všetko čo k tebe cítim vyjadriť. Nedá sa to opísať.
Ale ty preda vieš...
Vieš, že mi tvoja správa zlepší deň.
Vieš, že aj keď náš chat nie je pozitívny tak ho milujem.
Vieš, že máme vždy rovnakú náladu.
Radujeme sa spolu. Smejeme sa spolu. Depkujeme spolu. Plačeme spolu.
Určite neexistujú vhodné slová, ktoré by opísali tento vzťah.
Si proste Dvojča. A to slovo tak veľa znamená.
Vždy. Vždy, keď moje vnútro umieralo, ty si prišla a dala si životu význam.
Vieš ako ma bolí to, čo sa teraz deje. Čo sa deje s tebou.
Tak tento život bude zasa o niečom novom?
Tentokrát nezabiješ ty mňa ani ja teba?
Je to odplata za tie minulé životy? Karma.
Ale v tom ďalšom sa predsa stretneme znova. Ja si ťa nájdem. Vždy si ťa nájdem.
Ako Luky a Tomi. Ako krtko a lopatka. Ako tá...ehm...štetka a kolotočár.
Vždy ťa nájdem.
A vždy sa budem snažiť urobiť tvoju pesimistickú dušu šťastnou.
Koľkokrát si stála pred rozhodnutím urobiť tú vec?
Ukončiť tento a stretnúť sa v tom budúcom?
A koľkokrát som to chcela urobiť ja?
Ale vieš čo?
"Tak ty chceš umřít? A co já, lásko, a co já? Mám trčet na tomhle světě, který bez tebe je zpustlejší než chlív?" - Shakespeare
Budem tu. Vždy tu budem.
A chcem od teba len jedno.
Bojuj.
Bez ohľadu na to, aké je to ťažké.
Bojuj.
Bez ohľadu na to, ako moc to bolí.
Bojuj a ak to bolí moc, tak sa len usmej pri predstave, že raz ťa objímem a ty pocítiš, čo všetko pre mňa znamenáš....
(Ty vieš)
